Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM)
Zrak je najdôležitejší zmysel človeka, prijímame ním až 80 % všetkých informácií. Preto je potrebné si chrániť zrak pred zhoršujúcimi sa negatívnymi vplyvmi vonkajšieho i pracovného prostredia, ako je slnečné žiarenie, žiarenie z TV, PC a podobne.
Tiež s pribúdajúcim vekom stúpa riziko vzniku degeneratívnych ochorení očí, predovšetkým vekom podmienenej degenerácie makuly (VPDM) a sivého zákalu (katarakty).
-
Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM)
Pred 30 rokmi zriedkavé ochorenie, t.č. jedna z najčastejších príčin slepoty vo vyspelých krajinách. Presná príčina ochorenia nie je známa, predpokladá sa, že je spôsobená vplyvom viacerých faktorov ako napr. meniacich sa vonkajších vplyvov prostredia (slnečné a iné žiarenie, ...) a terajším štýlom života (stres, strava, ...).
Pri preniknutí svetla do oka dopadá svetlo na sietnicu. Tu sa nachádza i centrum najostrejšieho videnia – tzv. žltá škvrna (makula). Zo sietnice sa potom obraz formou nervových vzruchov prevádza zrakovou dráhou do mozgu. Pri dopade svetla na sietnicu však vznikajú tiež škodlivé látky - tzv. voľné radikály. Tieto sa zhromažďujú a poškodzujú hlavne makulu. Pokiaľ nie sú odstránené, dochádza k poškodeniu až smrti buniek makuly a vzniku VPDM. Luteín a zeaxantín – sú pigmenty nevyhnutné pre funkciu sietnice, ktoré si organizmus nevie sám vytvoriť, preto musia byť do organizmu dodávané. Tieto pigmenty nielen vyživujú sietnicu, ale zároveň ju chránia ako filter absorbciou časti škodlivého svetelného žiarenia. Preto ich tiež nazývame „vnútorné okuliare“. Princípom tejto „ochrany“ je likvidácia voľných radikálov. Tento proces prebieha v súčinnosti ďalších antioxidantov (vitamíny A, E, C) a niektorých stopových prvkov (selén, zinok).
Rizikovou skupinou pre vznik VPDM sú starší ľudia, fajčiari, ženy, ľudia so svetlou farbou dúhovky, ktorí majú nižšie množstvo luteínu v sietnici a ľudia operovaní na sivý zákal.
-
Sivý zákal (katarakta)
Je to skalenie očnej šošovky, ktoré vzniká zmenou štruktúry a usporiadania bielkovinových vlákien v nej. Šošovka sa vekom alebo vplyvom rôznych iných faktorov (napr. liekov, rôznych chorôb) mení, dochádza k jej postupnému zakaleniu a zmení sa z priehľadnej na nepriehľadnú. Tým sa zhorší prechod svetla, obraz na sietnici je rozmazaný, človek vníma okolie neostro, matne, zahmlene a skreslene. Problém dnes môžeme riešiť operáciou, kedy sa šošovka nahradí umelou, čím dôjde k zlepšeniu ostrosti zraku. Po tom, ako pacient túto operáciu podstúpi, preniká do jeho očí viac svetla.
Keďže sivý zákal sa tvorí niekoľko rokov, zraniteľné a citlivé tkanivo očného pozadia sa ihneď po operácii neprispôsobí náhlej zmene a často nedostatočne neutralizuje svetelnú energiu. A práve príjmom luteínu a zeaxantínu aspoň 3 mesiace pred operáciou a následne i po nej, pripravujeme oči pacienta na nové svetelné podmienky.